Antidoping a práva športovcov podľa EÚ práva: štvorročné obdobie zákazu činnosti ako neprimeraná sankcia?
Antidopingové pravidlá by sa skutočne mohli ukázať ako neprimerané, okrem iného z dôvodu „závažnosti sankcií (…)“ / Ilustrácia: pravnenoviny.sk
Úvod
„Obdobie zákazu činnosti sú štyri roky.“ Najvýznamnejšou zmenou medzi Svetovým antidopingovým kódexom z roku 2009 (Kódex WADA) a Kódexom WADA z roku 2015 bolo predĺženie štandardného obdobia zákazu činnosti za prvé porušenie antidopingového pravidla, z dvoch na štyri roky. Podľa Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) sa medzi zúčastnenými stranami dosiahol silný konsenzus tým, že ktorí úmyselne porušia pravidlá, by nemali byť oprávnení na športovú činnosť počas obdobia štyroch rokov. Najmä športovci sa snažili prísnejšie potrestať skutočných podvodníkov. Zároveň sa snažili odradiť športovcov a iné osoby od poberania zakázaných látok a používania zakázaných metód. Okrem toho WADA tvrdí, že existuje široká podpora pre štvorročné sankcie za úmyselný doping.
Domnievam sa však, že športovci nastavili pascu pre seba tým, že argumentovali v prospech predĺženia dĺžky trestu. Chápem túžbu čistých športovcov potrestať úmyselných podvodníkov. Existuje však tenká hranica medzi zákonnými spôsobmi, ako zvýšiť výkonnosť na jednej strane a zakázaným správaním na strane druhej. Inými slovami, niekedy je veľmi ľahké dostať sa do dopingovej pasce. Okrem toho existujú pochybnosti o tom, do akej miery sú antidopingové predpisy v súlade s právom na spravodlivý proces, prezumpciou neviny a inými ľudskými právami športovcov. Aby som to zhrnul, nie som si istý, či športovci ktorí presadzujú tvrdšie tresty, sa podrobne zamýšľali nad možnými negatívnymi dôsledkami a sankciami ako takými, ktoré môžu mať zásadný vplyv na ich život.
Či už je to možné, kým štvorročné obdobie neoprávnenosti trestá podvodníka prísnejšie, v tejto eseji tvrdím, že snaha odradiť športovcov od porušovania pravidiel je prinajmenšom pochybná. Oveľa vážnejšie, ako tvrdím je, že ide o neprimerané obmedzenie práv, ktoré sú pre športovcov odvodené z práva Európskej únie (EÚ) ako občanov EÚ, pracovníkov, samostatne zárobkovo činných osôb alebo subjektov. Podľa práva EÚ majú športovci vo všeobecnosti právo slobodne sa pohybovať medzi členskými štátmi EÚ s cieľom vykonávať hospodársku činnosť a zapojiť sa do spravodlivej hospodárskej súťaže. Štyri roky zákazu však zabraňujú tomu, aby športovci praktizovali svoj šport na neprimerane dlhú dobu, a tým odvracajú svoje práva podľa práva EÚ. Domnievam sa, že inak legitímne ciele ochrany základného práva športovcov zúčastňovať sa na dopingovom športe, a tým podporovať zdravie, spravodlivosť a rovnosť športovcov na celom svete neodôvodňujú takýto prísny trest a obmedzenie práv športovcov.
Som si vedomý toho, že WADA tvrdí, že „Kódex WADA bol vypracovaný s ohľadom na zásady proporcionality a ľudských práv“ a že konanie v Kódexe WADA „sa má uplatňovať spôsobom, ktorý rešpektuje zásady proporcionality a ľudských práv“. rešpektujem právne stanovisko francúzskeho právnika a bývalého predsedu Európskeho súdu pre ľudské práva Jeana-Paula Costu, ktorý posvätil Kódex WADA vrátane sankcií z hľadiska prijatých zásad proporcionality a ľudských práv. Napriek tomu sa domnievam, že obdobie nespôsobilosti vytvára nerovnováhu medzi záujmami a hodnotami WADA zakotvenými v štvorročnom období zákazu činnosti na jednej strane a právami športovcov podľa práva EÚ na strane druhej.
Preto sa zároveň snažím nájsť ideálny model, ktorý by formuloval konkrétne odporúčania pre WADA a športové riadiace orgány s cieľom lepšie prispôsobiť Kódex WADA a ich pravidlá požiadavkám práva EÚ. Konkrétne navrhujem návrat do roku 2009 a zníženie štandardného obdobia nespôsobilosti, teda zákazu činnosti zo štyroch na dva roky s možnosťou uplatniť štvorročný zákaz len vo výnimočných prípadoch, keď nastanú priťažujúce okolnosti. Zároveň sa domnievam, že WADA, ako aj iní športoví aktéri by mali venovať viac pozornosti prevencii a šíreniu antidopingových poznatkov medzi športovcami, než aby sa zamerali na sprísnenie trestu a zdôrazňovanie odstrašujúceho účinku.
S cieľom odôvodniť uvedené závery rozdeľujem túto esej na dve časti. Pôvodne som skúmal vývoj a súčasný systém obdobia nespôsobilosti v Kódexe WADA. S cieľom odstrániť všetky počiatočné pochybnosti neskúmam zákonnosť sankcií v rozsahu konkrétnych prípadov, ktoré ponúkajú rôzne ustanovenia kódexu WADA. Zameriavam sa skôr na všeobecné štvorročné obdobie neoprávnenosti športovej činnosti, ktoré považujem za nezákonné (kapitola 1). Potom som sa vnoril do analýzy súladu štvorročného obdobia neoprávnenosti športovej činnosti s rôznymi ustanoveniami práva EÚ, ktoré sa týkajú občianstva EÚ, voľného pohybu osôb a hospodárskej súťaže. Zameriavam sa na zásadu proporcionality, ktorá je podľa môjho názoru rozhodujúcim prvkom (kapitola 2).
Autor: Jan Exner
Jan Exner, Ph.D., pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe: „Veľmi som zaviazaný a rád by som poďakoval Janovi Petrovi za jeho čas, radu a cenné komentáre počas práce na tejto eseji. Všetky chyby sú však na moju zodpovednosť. Všetky názory vyjadrené v tejto eseji sú prísne osobné“.
AUTOR: Jan EXNER
UPRAVENÉ: SAA
ZDROJ: pravnenoviny.sk
ZVEREJNENÉ: 05. máj 2019