VERDIKT V PRÍPADE MATEJA TÓTHA MÔŽE MAŤ VPLYV NA POHĽAD NA DOPING V BUDÚCNOSTI.

 

Vyhral najťažší boj: Atlét Matej Tóth dokázal svoju nevinu.          Foto: Matej Kalina

 

Matej Tóth nedopoval. Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) krátko pred Vianocami oznámila, že proti verdiktu slovenskej disciplinárky sa na Športový arbitrážny súd neodvolá. De facto nášho chodca zbavila všetkých obvinení a urobila za celou kauzou hrubú čiaru. Podľa šéfa Slovenskej antidopingovej akadémie Miroslava Motyčíka visel v prípade Tótha nad IAAF Damoklov meč. „Keďže išlo o nepriame dokazovanie dopingu v rovine použitia biologického pasu, museli brať do úvahy veľa faktorov. Uvedomovali si, že verdikt môže mať vplyv na celý pohľad na doping v budúcnosti,“ mieni.

 

Miroslav Motyčík: „Doping tu bude ešte dlho,“ tvrdí šéf Slovenskej antidopingovej akadémie.          Foto: Michal Smrčok

 

Nerozlučný spoločník

Navonok nevinná otázka, či sa dá doping od športu oddeliť, je podľa Motyčíka zároveň triviálna i absolútne zásadná. „Ak budeme od športovcov očakávať stále nové úspechy, víťazstvá a rekordy, doping tu bude ešte dlho. Len vždy v inej forme a podobe,“ tvrdí expert. Za pravdu mu dáva história. 
Doping je starý ako šport sám. Prvé záznamy o látkach, ktoré pomáhali športovcom víťaziť, pochádzajú z čias antického Grécka. Moderné dejiny zaznamenali prípady od anglického cyklistu Lintona, ktorému sa v roku 1866 počas pretekov Bordeaux – Paríž stal osudným experiment s trimetylom, až po
aktuálny škandál jeho slávneho
krajana Frooma, štvornásobného víťaza Tour de France.

 

Chris Froome: Viacnásobný víťaz Tour de France v týchto dňoch čelí obvineniam z používania zakázaných látok.

Foto: profimedia.sk

Doping však nie je len doménou sveta cyklistiky. Spomeňme slávnych atlétov Bena Johnsona, Marion Jonesovú či ďalšie šprintérske hviezdy ako Tim Montgomery a najnovšie Justin Gatlin. Nedávno vypršal trest za doping špičkovej ruskej tenistke Marii Šarapovovej. Aj slovenských športovcov dostihli dopingové hriechy – od atlétov Hrašnovej, Konopku či Haboráka cez tenistu Karola Becka až po hokejistu Marcela Hanzala.

Aby sa mohli látky považovať za zakázané, musia spĺňať tri základné kritériá. Je dokázané, že majú potenciál zvýšiť fyzický výkon (na báze svalovej, krvnej alebo akejkoľvek stimulačnej), majú zásadne negatívny vplyv na ľudské zdravie alebo významne poškodzujú športového ducha a princípy fair-play.

 

Prípad Armstrong

Aj keď antidopingové opatrenia sú vždy o krok pozadu, odhaľovanie zakázaných látok pokročilo. Pred 14 rokmi sa podarilo odhaliť laboratóriá firmy BALCO, ktorá vyvíjala tetrahydrogestrinón (THG) i ďalšie, vtedy nezistiteľné formy dopingu a zásobovala nimi športovcov. Ale až január 2013 naplno obnažil systém dopingu v športe. Priznanie americkej cyklistickej legendy Lancea Armstronga nastavilo zrkadlo prepracovanému systému dopingu, ktorý generoval obrovské zisky nielen športovým hviezdam, ale predovšetkým jeho výrobcom a distribútorom. Pri autológnej transfúzii športovcom odoberali a následne upravovali ich vlastnú krv. Tú im potom v rôznych fázach tréningu či pretekov vracali do tela. Preparáty so sebou nosili v chladničke a aplikovali ich podľa potreby. Manipulácie so vzorkami krvi trénermi alebo asistujúcimi lekármi boli podľa Motyčíka ideálnym návodom, ako obísť systém dopingových kontrol.

 

Šok: Prepracovaný „dopingový program“ Američana Lancea Armstronga otriasol svetom cyklistiky.

Foto: profimedia.sk

Na Slovensku sa ročne otestuje približne 800 športovcov podľa charakteru športu i smeru používania a výskytu zakázaných látok. Každá látka, ktorej prítomnosť v krvi alebo v moči sa odhalí, má nejaký špecifický účinok, pôsobenie i dôsledky. „Niektoré látky, trebárs anaboliká, pôsobia v ľudskom tele niekoľko dní, týždňov až rokov. Stimulanty pôsobia krátko – niekoľko hodín. Niektoré látky sa nemetabolizujú, nemenia. Ako do ľudského tela prídu, v takej chemickej kvalite z neho odídu. Rastové hormóny majú napríklad detekčný čas relatívne krátky, ale dôsledky dlhodobé,“poznamenáva expert.

Medzi tým, či športovec dopoval, alebo nedopoval, stojí ešte „tretia pravda“ – a tou sú tajomstvá a zákutia ľudského organizmu. Každý človek totiž rozdielne reaguje napríklad na teplo či chlad. Procesy v tele aktívneho športovca ovplyvňuje v tréningu množstvo rôznych faktorov – od jedla cez duševnú pohodu až po nadmorskú výšku. „Sledované parametre sa môžu meniť v závislosti od vypätia športovca a od toho, či je práve v pohode, alebo celé svoje úsilie smeruje k nejakému podujatiu a vylaďuje formu. Každý šport je iný a vyžaduje si inú efektívnu a účelnú prípravu,“ zdôrazňuje Motyčík.

 

Trikrát a dosť

Biologický pas sa všeobecne považuje za spoľahlivý, univerzálny a efektívny nástroj boja proti dopingu, hoci nie dokonalý. Vrcholoví športovci napríklad vedia, že počas dvanástich mesiacov môžu až trikrát odmietnuť dopingovú kontrolu. Potom však automaticky nasleduje ročný zákaz činnosti. Je logické, že tých najlepších testujú častejšie. Takému Petrovi Saganovi nepozvaní hostia z WADA či inej poverenej inštitúcie počas minulého roka zaklopali na dvere vyše 30 ráz.

 

Aktuálnym slovenským olympijským nádejam, biatlonistke Anastasii Kuzminovej či lyžiarke Petre Vlhovej, „hrozí“ podľa šéfky Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky Žanety Csáderovej pred olympijským Pjongčangom niečo podobné. To, že by športovci boli väzňami dopingových komisárov, si však Motyčík nemyslí. „Ich program je známy a oni si ho môžu kedykoľvek zmeniť. Neobmedzuje ich to. Miesto, ktoré označia, je záväzné. Je to ich povinnosť i transparentný odkaz – som čistý, príďte…“ Teda presný opak toho, čo vysielajú smerom k svetu všetci novodobí Armstrongovia – a síce, že víťazstvá sú viac ako morálka, etika či vlastné zdravie.

 

 Vyhral najťažší boj: Atlét Matej Tóth dokázal svoju nevinu.           Foto: Matej Kalina

Tri milióny podvodníkov

O tom, že vidina medailí, slávy a veľkých peňazí ženie mnohých nadaných športovcov čoraz viac do náručia dopingu, svedčia i posledné odhalené prípady. Tie zhodne vypovedajú o tom, že špičkový šport je v súčasnosti vskutku výnosný biznis. Určiť ekonomickú hodnotu obchodu s nelegálnymi látkami užívanými športovcami je nemožné. Na svete je vyše miliardy aktívnych športovcov. Len v USA presiahne obchod s anabolickými steroidmi ročne odhadom 100 miliónov dolárov. Podľa analýzy športového lekára Johna Tokisha užívajú zakázaný doping až tri milióny ľudí. Podľa štúdie má s rastovými hormónmi skúsenosť už päť percent športovcov v prvom ročníku strednej školy.

Nemeckí univerzitní pedagógovia v roku 2013 skúmali tri tisícky krajanov triatlonistov. K užívaniu dopingu sa priznalo 13 percent športovcov, 15 percent priznalo užívanie betablokátorov, antidepresív a ďalších látok ovplyvňujúcich činnosť mozgu a 10 percent dopovalo oboma spôsobmi.

Tu vstupujú do hry sponzori. Vedia, že spojenie športu a dopingu je model, ktorý vynáša miliardy. Ten, kto víťazí, sa logicky teší nielen z výrazného finančného balíka, ale aj z mediálnej pozornosti, čo prináša sekundárne zisky z reklamy. Preto hriešnici dopujú, kým sa dá, pretože po odhalení prichádzajú o veľkú časť reklamných príjmov. Marketingové kontrakty so sponzormi sa končia z večera do rána. Armstrong prišiel okrem siedmich titulov z Tour de France podľa vlastných slov o 75 miliónov dolárov. Sponzori na čele s Nike mu okamžite vypovedali zmluvu a prestali prispievať na jeho nadáciu proti rakovine.

 

Ben Johnson: Kanadský šprintér prišiel v dôsledku usvedčenia z dopingu o rekordy aj medaily.          Foto: profimedia.sk

Šou je viac

V rokoch 1995 až 2001, keď Barry Bonds trhal bejzbalové rekordy, vzrástla návštevnosť zápasov americkej ligy MLB o 44 percent a tržby dokonca o 115 percent. Podľa záverov Svetového ekonomického fóra návštevnosť po odhalení a potrestaní hráča okamžite poklesne o osem percent (bez započítania majiteľov permanentiek), po týždni sa však pokles zastaví. Diváci sú totiž oveľa tolerantnejší.

Americká televízia CBS a denník New York Times robili prieskum, v ktorom sa ľudí pýtali, či by mali zostať rekordy stanovené dopingovými previnilcami v platnosti. S tým, že by športovec a rekord mali byť okamžite vymazaní z historických tabuliek, súhlasilo 32 percent. Až 47 percent ľudí si, naopak, myslí, že rekord by mal stále platiť, no s poznámkou, že športovec dopoval. Športové ligy severoamerického kontinentu (NFL či NBA), ktoré komerčnú stránku veci zvládajú azda najlepšie na svete, za mierne kontroly od WADA bežne kritizujú.

 

Princíp kolektívnej viny

Hoci doping sa na jednej strane vníma ako jeden z najhorších zločinov voči ideám športu, na druhej strane je zrejmé, že silná spoločenská objednávka na tvrdší boj s neduhom absentuje. Čerstvým príkladom sú debaty okolo vylúčenia Ruska z účasti na blížiacich sa zimných olympijských hrách v Pjongčangu pre systematické dopovanie riadené štátom. S uplatnením princípu kolektívnej viny nesúhlasí ani Motyčík. „Diskriminovať niekoho, kto za doping priamo nemôže, je facka olympizmu,“ vraví. Je jeden z početnej skupiny kritikov rozhodnutia Medzinárodného olympijského výboru. Poukazuje na to, že práve súboje pod piatimi kruhmi sú najprestížnejšie, sú vecou národnej hrdosti – a tak či onak, Rusko je konkurent, ktorého nemôže nahradiť ani stovka malých štátov. „Prečo by mali pykať tí, ktorí s tým nemajú nič spoločné?“ pýta sa.

 

 Vyhral najťažší boj: Atlét Matej Tóth dokázal svoju nevinu.          Foto: profimedia.sk

Každý tuší, že bez elitných ruských športovcov nebudú zimné olympijské hry 2018 to pravé. Fanúšikovia rýchlo zabudnú na to, čo predchádzalo ich trestu, no organizátorom neodpustia, že neuvidia v akcii svoje milované esá.

V športe viac než v ktorejkoľvek inej oblasti ľudskej činnosti platí, že činy jednotlivca ovplyvňujú celú spoločnosť. Kvôli svojim idolom si ľudia kupujú výbavu, fanúšikovské predmety alebo podvedome mieria k obchodníkovi, v ktorého reklamnom slogane sa ich miláčik nedávno mihol. Kvôli svojim hviezdam sa diváci pozerajú na prenosy, do ktorých televízne spoločnosti investujú stámilióny. Televízna spoločnosť NBC zaplatila za práva vysielať olympijské dianie až do roku 2032 sumu vo výške 7,65 miliardy dolárov. To je za 16 vysielacích dní každý druhý rok úctyhodná čiastka.

 

 

Čo je doping ?

 

Doping podľa Svetového antidopingového kódexu je definovaný ako porušenie jedného alebo viacerých antidopingových pravidiel. Je to nielen používanie zakázaných látok patriacich do „Zoznamu zakázaných látok a metód“ zaradených do príslušných farmakologických skupín (nezaradené látky; anaboliká; peptidové hormóny, rastové faktory a mimetiká; beta-2 agonisty; hormóny a metabolické modulátory; diuretiká a maskovacie látky; manipulácia krvi a krvných zložiek; chemická a fyzikálna manipulácia; génový doping; stimulanciá; narkotiká; kanabinoidy; glukokortikoidy; beta-blokátory;). Medzi porušenia antidopingových pravidiel patrí aj podávanie zakázaných látok druhým osobám, nabádanie či navádzanie na ich užívanie, vlastníctvo a prechovávanie zakázaných látok, ale aj manipulácia dopingovej kontroly, či jej zmarenie, prípadne aj neoznámenie miesta svojho pobytu v spojitosti s dopingovou kontrolou.

Slovenský právny systém má ustanovenú trestnú zodpovednosť za neoprávnené zaobchádzanie s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom (Trestný zákon 397/2015). Kto vo väčšom rozsahu neoprávnene vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, ponúka, predá, inému poskytne alebo podá látku s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa osobitného predpisu na iný ako liečebný účel alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody (špecificky na tri, osem, dvanäsť či až do pätnásť rokov, v závislosti od druhu spáchaného činu a miery zavinenia, ktorými by spôsobil ťažku ujmu na zdraví alebo smrť mladistvých, ako aj dospelých osôb či jednotlivcov alebo viacerých osôb, a prípadne tak konal ako člen nebezpečného zoskupenia).

 

Dnešný šport a s ním, bohužiaľ, právom spájaný čoraz „kvalitnejší“ doping, aj vďaka skvelým výnosom kráčajú ruka v ruke ďalej. Hoci mnohých predstava ďalších „víťazstiev za každú cenu“ znepokojuje, možnosť, že doping bude raz legálny a že ľudí nahradia ich génovo zmutované, no dokonalé kópie, je čoraz reálnejšia. Hlasov volajúcich po radikálnom riešení pribúda.

 

VIAC NA:              https://plus7dni.pluska.sk/Relax/Doping-Cisty-sport-a-cisty-biznis

AUTOR:                Martin ERDÖFY

ZDROJ:                 plus7dni.pluska.sk       

ZVEREJNENÉ:  08. január 2018

 

 

 

Tagy: