ODBORNÍK NA ANTIDOPING: ANABOLIKÁ MÔŽU SPÔSOBIŤ TRVALÉ NÁSLEDKY, Z NEMECKEJ GULIARKY SPRAVILI MUŽA
V Brazílii sa práve začínajú olympijské hry a svetom športu hýbu dopingové kauzy, ktoré prerastajú až do politiky. Čo na ne hovorí špičkový odborník na antidopingovú problematiku Miroslav Motyčík (56)
Ako sa vyvíjal doping v športe? Vždy sa snažili ľudia pomáhať si k lepším výkonom chemikáliami?
V dávnej minulosti športovci užívali stimulanty, ktoré mali dosah rádovo v dňoch alebo hodinách, potom sa z tela vylúčili a nemali veľký vplyv na organizmus. Pred desaťročiami však nastúpila éra anabolík. Tie pôvodne slúžili ako významný liek pri svalovej dystrofii, pri devastáciách svalových tkanív. Lenže anabolické steroidy sa začali zneužívať v športe, zdraví športovci ich užívali preto, že pomáhali rýchlejšiemu rastu svalov, sily, výbušnosti, športovec sa cítil nabitý energiou. Problém bol v dôsledkoch, ak sa neužívali v súlade s pravidlami, mali obrovský dosah na organizmus.
Myslíte trvalé zmeny organizmu? Existovala napríklad atlétka, guliarka Heidi Kriegerová z bývalej NDR, ktorá užívala toľko anabolických steroidov, že látky z nej urobili muža. Dnes je Andreas Krieger, má 50 rokov a nikdy by ste nepovedali, že sa kedysi narodil ako žena, má črty muža.
Pri trvalom užívaní vo veľkom zamieňajú anabolické steroidy mužské a ženské znaky. Mužom napríklad rastú prsia, mení sa ochlpenie, vypadávajú vlasy. U žien, naopak, nastúpi androgénny, silný mužský prvok. Nemení sa pohlavie, ale rastie ochlpenie, praská koža, tvorí sa akné, ženy získavajú leví alebo až zvlčilý výraz. Mení sa aj vnútorné prostredie organizmu. Nielen pečeň, ale pri športovcoch sa mení aj kardiovaskulárny systém, zvyšuje sa systolický tlak, zväčšujú sa pľúca, ľavá komora srdca, mení sa nervový systém. Pri užívaní vo veľkých dávkach sa ako keby prekóduje vnútorné nastavenie a môže to viesť k zlyhaniu organizmu. Anabolické steroidy už majú vrchol za sebou, ale mnohí športovci ich užívajú dodnes. Po anabolikách prišla éra hormonálnych látok, ktoré sa približovali prirodzeným látkam ľudského tela, iba modifikovali prostredie.
Vy ste boli pri množstve pozitívne testovaných športovcov. Keď idú športovci vysvetľovať prečo mali pozitívny nález, čo všetko hovoria, na čo sa vyhovárajú? Niektorí aj čestne priznajú – áno, dopoval som?
Tých, čo priznajú, že dopovali, je minimum. Zvyčajne zapoja všetky formy výmyslov, aké len existujú. Najčastejšia výhovorka na celom svete je – niekto mi dal nepovolenú látku do nápoja. Alebo – nepovolená látka bola v zubnej paste, áno, určite to muselo byť z pasty. Prípadne, že ide o sabotáž proti nemu. Pamätám sa na športovca, ktorý hovoril, že v spálni spáva s mamou a vzal si omylom jej tabletky. Že ona ich mala vpravo, on vľavo a vzal si tie z pravej strany, pomýlil sa. Sú aj výhovorky, že to športovcovi niekto dal na diskotéke večer pred testovaním. Zažili sme aj takých, ktorí tvrdili, že určite išlo o omyl, že niekto musel vymeniť vzorku moču.
Pamätáte si aj na konkrétnych slovenských športovcov, ako sa snažili podvádzať?
Samozrejme, na všetkých. Napríklad istý triatlonista počas dopingovej kontroly podhodil cudzí moč. Komisár to zistil a nariadil opakovaný odber. Do laboratória išli obe vzorky a podľa DNA sa zisťovalo, ktorá je čia. Ukázalo sa, že vzorka, ktorú odovzdal triatlonista, bola čistá. Tá druhá nebola jeho a mala v sebe látku THC z marihuany. To on nevedel. Čiže on bol čistý, ale potrestali ho preto, že chcel podvádzať.
V prípade jedného slovenského dráhového cyklistu sa zistilo, že nielenže bral doping, ale s ním aj obchodoval.
Bol to špecifický prípad, lebo sa vyhýbal dopingovým kontrolám, a keď už sa mal riešiť, oslovili nás colníci, že má na colnici desaťkilogramovú zásielku s anabolickými látkami. Požiadali nás o spoluprácu, a keď balík prevzal, začali sme konanie. Bol, žiaľ, zrejme aj distribútorom týchto látok. No spomínam si aj na prípady, keď v tom športovci naozaj boli nevinne, v hokeji sa pred pár rokmi robila na troch rozličných miestach dopingová kontrola a zo štyroch vzoriek bola vždy jedna pozitívna na metylhexanamín, stimulant. Zistili sme, že bol nasadený v celom hokeji, určití ľudia si na tom robili biznis bez toho, aby vôbec vedeli, čo predávajú.
Čo absurdné prípady, ktoré hraničili až s primitívnosťou?
Sú rôzne. Existoval športovec, ktorý si objednal doplnky výživy, bol pozitívne testovaný, a keď mal poskytnúť vysvetlenie, tak napísal, že si nie je vedomý porušenia predpisov, lebo látky kúpil oficiálne cez internet. Ďalší zasa hovoril, že látku kúpil v obchode a prečo by mu ju inak predali, ak by išlo o zakázanú látku. Nedbanlivosť. Ak doplnky výživy predávajú v obchode, neznamená to, že neobsahujú látky, ktoré sú vo vrcholovom športe zakázané. Áno, je ťažké, ak si má športovec všetko ustriehnuť, lebo on má predovšetkým sledovať výkon, ale ak už niečo užíva, mal by si preveriť, čo všetko doplnky výživy obsahujú.
V zoznamoch zakázaných prípravkov sú tisícky položiek. Ako sa vlastne dostanú do zoznamu?
Svetová antidopingová agentúra WADA určuje zakázané substancie, čiže čisté látky, nie jednotlivé výrobky, ktoré obsahujú tie látky. Do zoznamu zakázaných sú zaraďované po podnetoch. Jedno kritérium je, že látka má schopnosť pomôcť zvýšiť výkon, ďalšie kritérium, že látka má negatívny vplyv na zdravie a tretie je formálne – používanie dopingu je nefér. WADA sleduje dostupné informácie o uvádzaní látok na trh a má komisiu, ktorá každoročne zoznam prehodnocuje. Niektoré látky vyraďuje, iné, ak zistila nové informácie, zaraďuje.
Aj vyraďuje zakázané látky?
Áno, napríklad ešte pred ôsmimi rokmi bol medzi pozitívnymi látkami kofeín. Ale zakázané boli hodnoty, ktoré by ste do seba dostali po vypití niekoľkých litrov kávy. Alebo po užití koncentrovaného prípravku. Dnes už kofeín v zozname nie je v žiadnych hodnotách. Existujú tiež látky, ktoré WADA sleduje a potom rozhodne, či ich zaradí do zoznamu.
Napríklad?
V predchádzajúcich dvoch rokov sledovali napríklad meldónium. Zistilo sa, že ho športovci zneužívajú. WADA totiž pri vzorkách od športovcov sleduje aj látky, ktoré síce nie sú na zozname, ale objavujú sa v tých vzorkách príliš často. Takže ak sa začne nejaká látka objavovať častejšie, WADA zisťuje, či pomáha športovcom k výkonu, alebo nie. Meldónium športovci používali už dlho. Vo forme lieku má rozličné účinky pre kardiakov, na stabilizáciu nervového systému, na prekrvenie tkanív, dokonca na liečbu záchvatov a intoxikácie alkoholom, ale športovci zistili, že pomáha aj pri rýchlejšej regenerácii. Vyrába ho lotyšská firma ako liek Mildronat. WADA sa rozhodla zaradiť ho na zoznam zakázaných látok od 1. januára tohto roka.
Najviac športovcov potrestaných za užívanie meldonia pochádza z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a najväčší rozruch spôsobil nález u špičkovej tenistky, Rusky Marie Šarapovovej.
Áno, a ona sa aj priznala. Zaujímavé je, že po priznaní Šarapovovej výroba meldónia niekoľkonásobne vzrástla.
Začali ho užívať aj rekreační športovci alebo radoví ľudia?
Všetci oň prejavili záujem, na celom svete.
Šarapovovú možno zaplatila farmaceutická firma. Naznačujete práve toto?
Pri takýchto prípadoch môžete rozmýšľať o všetkom možnom. Komerčný výsledok jej aféry bol obrovský. Niečo podobné bolo v USA pred dvadsiatimi rokmi, keď vláda vyzývala farmaceutické firmy, aby priniesli na trh produkty, ktoré skvalitnia život. Už od toho ustúpili, ale vtedy ľudia uvažovali tak, že keď existuje prípravok, ktorý im skvalitní život a nemá vedľajšie účinky, kúpili si ho. Pri meldóniu sa zatiaľ žiadne vedľajšie účinky nedokázali, vie sa iba to, že výrazne zlepšuje regeneráciu. Tak si ho ľudia kupujú a po afére Šarapovovej sa predaj znásobil, lebo ľudia sa vďaka jej prípadu o meldóoniu dozvedeli.
Z minulosti sú známe viaceré aféry, ktoré až nejdú do hlavy. Niektorí športovci napríklad využívali aj kvapky do nosa, lebo obsahovali látky, ktoré pomáhali k výkonu.
Využívali rôzne látky určené na liečbu bežných civilizačných ochorení. V prípade kvapiek napríklad lieky proti alergii alebo astme. Niektoré boli zakázané, lebo obsahovali látky pomáhajúce športovcom zlepšovať výkony, ale Svetová antidopingová agentúra WADA pri nastavovaní kritérií upustila od sankcií za používanie vonkajšou formou. Všetko, čo sa aplikuje zvonka – kvapkanie do očí, uší, nosa, je regulárne. Systém nastavili tak, aby hodnoty, ktoré športovec dosiahne pri používaní vonkajškom, boli v tolerancii.
Boli prípady, že odrazu existovalo plno športovcov astmatikov alebo alergikov, a snažili sa o výnimky, aby mohli mať vyššie hodnoty nejakej látky v tele. Tvrdili, že to potrebujú pri boji s nejakou akože chorobou.
Vtedy boli aj veľké paradoxy. Napríklad bežci na lyžiach mali pravidelne akože alergie, lenže behali na snehu, na ľade v čistom prostredí s minimálnou pravdepodobnosťou prašného prostredia, no aj tak tvrdili, že majú alergie a musia niečo užívať. Plavci to isté. Bolo málo prípadov, aby v plavárňach boli problémy s astmou a napriek tomu bolo plno plavcov astmatikov a užívali lieky. Lebo im pomáhali vo výkone. WADA vyriešila problém tým, že bežné terapeutické hodnoty sú tolerované, čiže to, čo by normálne chorý človek potreboval, to môže v tele mať.
Ako pomáhal liek na astmu bežcom na lyžiach alebo plavcom?
Lepšie sa im dýchalo, lebo prípravok uvoľňuje dýchanie.
Čo robí s organizmom športovca, ak užíva prehnané množstvo takých látok?
Ak nastavíte organizmus na prijímanie koncentrovanej látky, nedokáže potom reagovať na prirodzené formy, napríklad zo stravy. Dochádza k substitúcii prijímania látky, k možnému zlyhávaniu tkanív, funkcií. Aj keď len obyčajný celaskon budete dlhodobo prijímať vo vysokých hodnotách, organizmus prestane reagovať na prirodzené produkty, čiže potraviny, lebo z nich nepotrebuje získavať látky, keďže ste mu ich dodávali v čistej forme.
Americký cyklista Lance Armstrong je jeden z najznámejších dopingových hriešnikov všetkých čias. Jeho doping bol vymyslený tak geniálne, že mu nikdy nič nenašli. Napriek tomu dostal doživotný zákaz pretekať, on sa totiž priznal sám.
Správne. Nikdy nebol pozitívne testovaný, hoci ho testovali nesmierne veľakrát. WADA však zaviedla určité nástroje, napríklad svedecké výpovede, ktoré proti nemu využila Americká antidopingová akadémia USADA. Svedkovia boli jeho bývalí kolegovia z tímu. On vlastne stále hovoril pravdu. Počas verejnej televíznej debaty sa ho moderátorka pýtala: „Užívali ste doping?“ On odpovedal: „Áno, užíval.“ Lenže to ešte nič neznamenalo, lebo mal udelenú terapeutickú výnimku a musel užívať lieky s obsahom zakázanej látky, aby mohol plnohodnotne žiť. Keď povedal – áno, dopoval som, tak myslel zrejme tie lieky, čiže v tomto neklamal. V ostatnom však áno, výpovede proti nemu mali niekoľko tisíc strán.
Môže sa stať, že keď sa technika proti antidopingu bude vyvíjať, budú modernejšie metódy, ktorými sa spätne prekontrolujú vzorky športovcov?
Už sa to deje, existuje princíp retroaktivity, pri ktorom sa z vybraných svetových podujatí uchovávajú vzorky až desať rokov. Tie môžu byť spätne analyzované. Tak sa napríklad stalo, že niektorí športovci museli vrátiť medaily aj z olympijských hier 2004, ktoré boli v Aténach, tiež z roku 2008 z Pekingu a naposledy aj z Londýna.
V Brazílii sa práve začínajú olympijské hry a tesne pred nimi vznikol obrovský problém s ruskými športovcami, Svetová antidopingová agentúra WADA odporúčala vylúčiť plošne všetkých ruských športovcov z olympiády. Nakoniec vylúčili len atlétov. Čo na to hovoríte?
Východiskom v boji proti dopingu je osobná zodpovednosť športovca za akékoľvek nálezy v jeho organizme. Ak by sme uplatnili tento princíp, potom je uplatnenie kolektívnej viny na všetkých ruských atlétov nemiestne, nediplomatické. Neprekvapuje ma ani časovosť, že rozhodnutie potrestať plošne všetkých ruských atlétov vyšlo tesne pred olympijskými hrami.
Prečo?
Pri akýchkoľvek zisteniach musí protistrana dostať priestor a je jedno, či ide o Rusov, Maďarov, Američanov, alebo hocikoho iného. Ide o princíp – ak boli nejaké zistenia, mali sa najskôr uzatvoriť kompetenčne, prípadne aj na národnej úrovni.
Aj v prípade podozrení, že doping organizoval priamo štát?
Nespochybňujem informáciu, že do organizovania dopingu bolo zapletené ruské ministerstvo športu, ale ak niečo podobné zistili, štát musí dostať priestor na argumentáciu. Svetový antidopingový kódex prijali v rámci vybraných krajín národné olympijské výbory, národné športové federácie, národné antidopingové federácie a vlády. To je kľúčové, lebo ak bolo nejaké zistenie, kódex sa musí uplatňovať aj pri rozhodnutiach. Navyše, ak športovcovi nebolo nič preukázané, nemôžeme ho potrestať. Predstavte si, že by som o vás tvrdil, že ste pod vplyvom omamných látok. Aj keď už mám isté indície, môžem to tvrdiť až keď to preukážem.
Ste teda proti komplexnému vylúčeniu ruských atlétov?
Myslím si, že neboli využité všetky nástroje antidopingu a, žiaľ, v tomto prípade bolo uplatnené krajne radikálne riešenie. Princíp kolektívnej viny by sme potom mohli uplatniť v každej oblasti.
Najviac sa na rozhodnutie nepustiť plošne všetkých ruských atlétov na olympijské hry hnevala ruská žrdkárka Jelena Isinbajevová. Veľká favoritka a legenda tejto disciplíny. Nebola pozitívne testovaná a napriek tomu ju na Hry nepustia…
Lebo nechce pretekať pod neutrálnou vlajkou. Neférové, ak športovec nesmie reprezentovať svoju krajinu z akýchkoľvek dôvodov. Svetová antidopingová agentúra WADA môže vyhlásiť testovanie kedykoľvek, kohokoľvek, kdekoľvek. Existovali podozrenia, že už v roku 2013 sa v Rusku spustila masová štátom koordinovaná dopingová aktivita. WADA mala právo podozrivých športovcov testovať a riešiť všetko radikálne a každého, mohli ich testovať hocikde a každého hriešnika mohli potrestať. Nie vylúčiť plošne všetkých napriek tomu, že neboli dôkazy.
Problém zrejme bol, že niektorí ruskí športovci sa snažili vyhýbať dopingovým kontrolám.
To neviem, ale ak by sa chceli vyhýbať, WADA má opäť nástroje – ak ide o reprezentanta zaradeného do systému kontroly, nemá žiadnu šancu uniknúť. Lebo ak sa vyhne kontrole opakovane trikrát počas jedného roka, automaticky je považovaný za pozitívneho a dostáva trest. WADA mohla buď preukázať doping, alebo potrestať za vyhýbanie sa kontrole každého podozrivého ruského športovca. Vylúčenie všetkých bez dôkazu je niečo podobné, ako keby ste povedali, že všetci Slováci kradnú. Áno, niektorí kradnú, ale vy nekradnete a napriek tomu by ste boli za kradnutie potrestaný. Naozaj nemiestne.
Na základe čoho sa teda rozhodli vylúčiť všetkých ruských atlétov?
Svetová atletická asociácia IAAF zistila, že zlyháva v boji proti dopingu a zlyháva aj vo vzťahu k Rusku. Členmi výkonného výboru IAAF boli aj ruskí zástupcovia a hovorilo sa o korupcii – ruskí zástupcovia finančne alebo inak materiálne podplácali ostatných, aby utajovali výsledky niektorých zistení o dopingu. IAAF sa nechala vtiahnuť do problému ruského dopingu a teraz by mala nájsť silu, aby pomenovala, čo sa dialo. No ona nevykonala dostatočnú sebareflexiu, namiesto toho vydala rozhodnutie, že plošne potrestá všetkých ruských atlétov a nepustí ich na olympijské hry.
Môžeme očakávať nejaké zmeny po tejto afére?
Zmeny sa dejú neustále, za predchádzajúcich 25 rokov neexistuje zrejme okrem informatiky žiadna oblasť, ktorá by zažila také výrazné zmeny a taký veľký vývoj, ako oblasť antidopingu. V snahe stanoviť pravidlá, špecifikovať podmienky sa však dostali inštitúcie do zvláštneho stavu – nevystačia si už s pravidlami, ktoré si dohodli. Keď zlyhajú argumenty a nevieme, ako máme vysvetliť to, čo chceme vysvetliť, vydáme radikálne rozhodnutie. A to sa stalo pri ruských športovcoch. Rozhodnutia nepotrebujú žiadne racionálne odôvodnenia, jednoducho sa rozhodne. Na nátlak WADA mala byť zastavená účasť všetkých ruských športovcov, lenže Medzinárodný olympijský výbor diplomaticky ponechal rozhodnutie o kolektívnej vine na jednotlivé medzinárodné športové federácie. To však bolo tiež dosť neštandardné rozhodnutie, lebo organizátorom olympijských hier je Medzinárodný olympijský výbor, žiadna športová federácia.
Ruský doping sa však netýka len letných športovcov. Pred pár týždňami vyšlo najavo, že štát zrejme riadil ruský doping na zimných olympijských hrách pred dvoma rokmi v Soči. Pomocou tajnej služby v noci vymieňali v laboratóriách dopingom kontaminovaný moč za čistý, aby ruským športovcom doping nenašli.
Vzorky odobrali športovcom vždy aj medzinárodní komisári a do laboratória ich posielali kuriérmi. Vtedy ich vymeniť nemohli, každá vzorka je zabezpečená kódom. Ak došlo k manipulácii, tak jedine v laboratóriách, kde ich mohli v strojoch vymeniť za iné, alebo zrejme „skorigovali obslužný softvér“. Možnosť nahradiť vzorku v laboratóriu nie je veľká, museli pracovať naozaj veľmi sofistikovane. Tieto manipulácie im zrejme nesťažilo ani niekoľko desiatok medzinárodných expertov, ktorí spolu s ruskými analytikmi priamo vykonávali a dohliadali na spracovanie vzoriek v laboratóriách.
Ten systém však musel byť obludný, ak bol ešte riadený priamo politikmi.
Súhlasím, ak to naozaj bola pravda, tak išlo o obludné, nešportové konanie. Aj v tomto prípade platí, že politika by nemala takto zasahovať do športu, zvlášť nie do antidopingovej regulácie. Žiaľ, deje sa to, no Rusko nepochybne nie je jedinou krajinou, v ktorej dochádza k podobnej manipulácii.
Miroslav Motyčík (56)
Antidopingu sa venuje vyše 25 rokov, roky bol šéfom Antidopingovej agentúry SR, v súčasnosti vedie Slovenskú antidopingovú akadémiu, ktorá pracuje v oblasti výkladu pravidiel, poskytovania informácií o dopingu, poradenstva, spolupráce pri expertíznych posúdeniach. Súčasne je karikaturista a vytvoril aj mnoho karikatúr s tematikou dopingu.
AUTOR: Richard FILIPKO
ZDROJ: zivot.sk
ZVEREJNENÉ: 05. august 2016 / (31/2016)