RETROANALÝZY PREDLŽUJÚ ŠANCE FÉROVÝCH ŠPORTOVCOV
Antidopingový expert Miroslav Motyčík o morálke v športe:
o aférach, sankciách i dodatočných korektúrach výsledkov |
Doping je opäť téma dňa. Atletika suspendovala jednu zo svojich veľmocí – Rusko. Vzpieranie zasa Bulharsko. Hrozí im absencia na olympiáde v Riu de Janeiro. Problémy sa však netýkajú len jedného športu či jednej krajiny a presahujú rámec Európy, tvrdí renomovaný odborník Miroslav Motyčík, riaditeľ Antidopingovej agentúry SR v rokoch 2009 – 2014, predtým vyše pol druha desaťročia generálny sekretár Antidopingového výboru SR.
Štvrťstoročné skúsenosti dnes zužitkováva na platforme neziskovej organizácie Slovenská antidopingová akadémia. V rámci poradenstva športovým organizáciám sa nedávno úspešne zasadil za zníženie pôvodne poldruharočného trestu, ktorý disciplinárna komisia Slovenského atletického zväzu dala prekážkárovi a viacbojárovi Andrejovi Bicianovi za nález marihuany – výkonný výbor mu ho znížil na osem mesiacov.
Ako šéfa Antidopingovej agentúry SR sme vás vnímali ako prokurátora – teraz ste skôr obhajca?
„Môj postoj k riešeniu porušení antidopingových pravidiel sa vôbec nezmenil. Vždy som sa zasadzoval za ich dodržiavanie, ale zároveň aj za to, aby sa v prípade ich porušenia korektne a citlivo zvážili všetky okolnosti a špecifiká, s dôrazom na výchovný moment. Pokiaľ ide o sankcie, ak existujú isté štandardy jej výšky, je neprimerané, aby za rovnaký priestupok dostal niekto výrazne tvrdší trest. Ak, pravda, nejde o recidívu, čo nebol Bicianov prípad. Ja som len poskytol výklad pravidiel a aj na základe príkladov z rôznych krajín objasnil východiská pre stanovenie spravodlivej výšky trestu. Rozhodnutie bolo na zvážení exekutívy SAZ. Možno sa začudujete, ale ako riaditeľ agentúry som mal korektné vzťahy aj s viacerými z tých, ktorým laboratóriá zistili nepriaznivý analytický nález – ak prejavili záujem spolupracovať na vysvetlení, poskytli sme im maximálnu súčinnosť v dokazovaní neviny alebo aspoň v nájdení poľahčujúcich okolností na zmiernenie trestu.“
Za existencie Slovenskej republiky boli za doping potrestaní ôsmi atléti. Až dvaja z nich však doživotne za opakované anabolické previnenie. Ako hodnotíte túto bilanciu?
„Žiaľ, doping neobchádza ani atletiku – tá slovenská je však našťastie v porušovaní pravidiel pod svetovým priemerom.“
Spomínate si ešte na prípady guliarov Mikuláša Konopku a Milana Haboráka? Keďže sú rodina, bolo to ako cez kopirák? Okrem nich dostal doživotný trest už len cyklista Jaroslav Jeřábek…
„Možno hovoriť o istej podobnosti, ale to vyplývalo z vtedajšieho nastavenia spoločných aktivít, tréningu, preberania rovnakej znalostnej bázy, ale aj obdobného záujmu dosiahnuť vyšší výkon. Obaja konali v snahe riešiť výhradne svoj športový výkon. Spomínanému cyklistovi život zamiešala náhoda, po ktorej dostal doživotný zákaz za aktivity, ktoré nemali takmer nič spoločné so zvyšovaním jeho osobného športového výkonu, ale mohli vtedy vážne ohroziť zdravie veľkého množstva športovcov.“
Momentálne je na pranieri za doping ruská atletika. Nie sú nedávne odhalenia komisie Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) ešte obludnejšie ako škandálna kauza kanadského šprintéra Bena Johnsona na soulskej olympiáde 1988?
„Šport eviduje nebývalý rozvoj, ale paralelne aj nebývalý rozvoj dopingu. Objavujú sa nové látky, metódy a praktiky. Vo veľkom športe nepôsobia len osoby so skutočným záujmom o jeho rozvoj, napredovanie a čistotu. Vstúpili doň aj rozličné záujmové a účelové skupiny, ktoré ho deformujú v materiálnom, finančnom aj v politickom záujme. Skutočnosti toho typu, aké odhalila komisia WADA, sa netýkajú len atletiky a Ruska, ale aj viacerých iných športov, napríklad cyklistiky, futbalu či hokeja, a aj iných krajín, pričom výrazne a dlhodobo presahujú rámec Európy. Je nesporné, že podiell na nich majú aj svetové športové federácie – v konkrétnom prípade atletická, všeobecne tie, v ktorých sa krúti veľa sponzorov a peňazí. Už aj niektoré antidopingové organizácie »manipulujú« reguláciu prizmou záujmov mimo ducha športu a fair play… Našťastie, Svetová antidopingová agentúra, ktorá má v boji o čistotu športu historicky nezameniteľné poslanie a postavenie, zaujíma principiálne postoje.“
Ako mohol šéf moskovského laboratória nariadiť zlikvidovanie 1417 vzoriek, ktoré mali ostať k dispozícii osem či desať rokov na opätovnú kontrolu?
„Každé akreditované laboratórium sa riadi záväznými pravidlami v oblasti analytiky aj manažmentu. Ak dôjde k likvidácii vzoriek, musia byť zdokumentované jej okolnosti, a ak bola v rozpore s pravidlami, vyvodzuje sa zodpovednosť. Moskovskému laboratóriu už WADA zrušila akreditáciu a nariadila zvyšné vzorky premiestiť do laboratória s platnou akreditáciou.“
Ešte konzekventnejšie zareagovalo nové vedenie Medzinárodnej atletickej federácia (IAAF), na čele so Sebastianom Coeom: suspendovala celú ruskú atletiku, takže jej reprezentanti až do odvolania môžu štartovať len na domácich podujatiach…
„Verím, že Rusko zozbiera sily a dostatočne rýchlo odstráni anomálie v antidopingovej sfére tak, aby jeho atléti mohli štartovať aj na olympiáde v Riu de Janeiro.“
To nebude jednoduché: IAAF stanovila tvrdé podmienky, napríklad tri mimosúťažné kontroly za šesť mesiacov pred prvým štartom. A keďže suspendované nie je len ruské laboratórium, ale aj agentúra, vzorky Rusom musia odobrať zahraniční komisári a analyzované budú v cudzine…
„Odbery a analýzy sú otázkou rutinnej nadnárodnej spolupráce antidopingových organizácií. Podstatné je, že zainteresované strany nadviazali efektívnu komunikáciu a spoločne dohodli časový postup riešenia problémov. Domnievam sa, že kompetentní ruskí predstavitelia nájdu vnútornú silu na nápravu a národnú antidopingovú reguláciu dostanú do súladu so Svetovým antidopingovým kódexom 2015. Donedávna neboli v úplnom súlade s najnovším kódexom ani viaceré ďalšie krajiny vrátane Slovenska. “
„Do veľkého športu vstúpili aj rozličné záujmové skupiny, ktoré ho deformujú v materiálnom, finančnom aj v politickom záujme.“ |
Exprezident IAAF Lamine Diack a bývalý šéf ruskej atletiky Valentin Balachničev sú podozriví nielen z kamuflovania dopingu a z korupcie s tým súvisiacou. Médiá už pred MS 2014 v Moskve informovali, že Diack pohrozil Balachničevovi škandálom, ak nevyradí z ruskej nominácie podozrivých atlétov. Neprepukol, lebo zo všetkých boli zrazu maródi. Prečo WADA už vtedy nespustila vyšetrovanie?
„Boj proti dopingu sa stále vyvíja, harmonizuje, nastavujú sa jeho pravidlá, unifikujú sa nástroje aj metódy odhaľovania, spresňujú sa analytické postupy i poznatky o účinkoch zakázaných látok a ich dôsledkoch na ľudský organizmus. Nadväzne sa tvoria inštitucionálne a informačné formy a útvary. WADA má najmä centrálnu koncepčnú a koordinačnú úlohu. Podmienkou úspechu je úzka spolupráca antidopingových organizácií, ale aj vládnych a mimovládnych inštitúcií a synergické smerovanie všetkých zložiek. Kauzy sa najskôr dokumentujú, zbierajú sa a priebežne vyhodnocujú informácie. Aby následné vyšetrovanie bolo úspešné a konzekvencie spravodlivé, musí sa všetko zodpovedne pripraviť, čo vyžaduje istý čas.“
Svetová antidopingová agentúra vznikla z iniciatívy Medzinárodného olympijského výboru ešte v roku 1999. Už vtedy sa ako problém javilo vymedzenie zodpovednosti – kto testuje a kto sankcionuje. Ako vnímate dnešnú situáciu, keď je veľa premenných, ale málo konštánt – na jednej strane WADA, národné antidopingové agentúry, akreditované laboratóriá, na druhej svetové športové federácie a na tretej národné zväzy?
„Kompetencie stanovuje Svetový antidopingový kódex a jeho medzinárodné normy. Princíp oddelenia exekučnej a sankčnej činnosti a nezávislosť výkonu dopingovej kontroly je aj súčasťou medzinárodných antidopingových dohovorov, ktoré športový svet uzavrel s vládami mnohých krajín. Domnievam sa, že s ohľadom na špecifiká športu a s dôrazom na skutočnosť, že šport je založený na relatívne samoregulačnom princípe, lebo si sám stanovuje pravidlá pre členstvo aj účasť v súťažiach, má mať právo aj na sankčné konanie a rozhodovanie o porušení antidopingových pravidiel. Exekučná činnosť by však mala zostať nezávislá od športovej organizácie – má ju vykonávať nezávislá antidopingová organizácia, aby bola zaručená objektivita.”
Prezident MOV Thomas Bach však nedávno navrhol, aby WADA prevzala zodpovednosť aj za to, čo bolo kompetenciou federácií – odoberanie vzoriek. A sankcionovanie by namiesto nich mal prevziať Športový arbitrážny dvor (CAS). Pokladáte to za východisko?
„Treba zdôrazniť, že ide o napredovanie Svetového antidopingového programu v koordinácii WADA. Pri rešpektovaní nezávislosti exekučnej a sankčnej činnosti by bolo vhodné, keby exekučnú činnosť profesionálne vykonávala WADA a sankcie naďalej udeľovala relevantná medzinárodná športová federácia, resp. národný športový zväz. Bol by to prejav uznania autonómnosti športu a schopnosti jeho principiálnej samoregulácie.”
Miroslav Motyčík je už roky aj karikaturista. Nie je dôležité byť prvý, podstatnejšie je byť pred všetkými, ironizuje. Publikujeme minivýber z jeho tvorby viažúci sa na dopingovú tému.
Prečo na tom tak lipnete?
„Hoci porušení regulí sa dopúšťajú športovci, funkcionári, tréneri, lekári či iné osoby športového hnutia, pokladám za dôležité, aby objektivizované nastavenie antidopingovej regulácie zostalo nespochybniteľné a uniformne platné na celom svete. Domnievam sa, že šport nepotrebuje na vymožiteľnosť trestov za porušenia pravidiel, vrátane antidopingových, komplikované a zdĺhavé nástroje všeobecnej občianskej spoločnosti. Potrebuje však nezávislý výkon exekutívnych činností, vrátane dopingovej kontroly. Takto je nastavený program na báze Svetového antidopingového kódexu. Antidopingová regulácia na rozdiel od iných foriem spoločenskej regulácie využíva okrem osobnej zodpovednosti športovca, exaktných analytických metód a postupov aj ďalšie nástroje – vrátane princípu tzv. retroaktivity.“
Ten je však tiež spochybňovaný. Ešte nikto nezosumarizoval korektúry vo výsledkoch vrcholných súťaží v dôsledku zistení opakovaných analýz starých vzoriek, lebo svetové federácie nepremietli do svojich rozhodnutí všetky zmeny, čo sa mali logicky udiať. Ani atletická. Má vôbec zmysel meniť staré výsledky? Nebolo by lepšie urobiť hrubú čiaru?
„Medzinárodný olympijský výbor naopak rozhodoll o predĺžení doby uskladňovania vzoriek z ôsmich na desať rokov. Dal tým najavo svoju principiálnu vôľu byť férový voči tým, čo nedopujú a ani nedopovali. A zároveň tým, čo dopujú, pohrozil, že ak sa na to neprišlo teraz, z hľadiska histórie ešte nevyhrali – príde sa na to neskôr. Vytvára tým tlak na tých, čo podvádzajú, a zároveň predlžuje šancu dosiahnutia spravodlivosti pre férových športovcov. Napriek tomu, že žiaden dodatočne vyhlásený šampión nezažije autentické pocity so všetkým, čo k tomu patrí, myslím si, že to má svoj zmysel.“
Boj s dopingom je oveľa drahší, ako sa predpokladalo. Veľa stojí najmä výskum nových analýz na dokazovanie čoraz sofistikovanejších podvodov, ale aj expertíza tzv. biologických pasov. Kde však na to zobrať peniaze? Športové federácie dnes vynakladajú milióny na boj s dopingom – myslíte si, že ich dobrovoľne presunú zo svojich účtov na účet WADA?
„Rozpočet Svetovej antidopingovej agentúry musí nepochybne vzrásť. Svoje poslanie a úlohu vo financovaní činnosti WADA má MOV. O systémové krytie rozpočtu by sa mali postarať všetci protagonisti Svetového antidopingového programu a signatári Svetového antidopingového kódexu, ktorí sľúbili dobrovoľnú účasť na pomernom financovaní činnosti WADA.“
MARIÁN ŠIMO
KTO JE MIROSLAV MOTYČÍK |
Rodák z Považskej Bystrice (narodený 30. júla 1960) vyštudoval metodológiu vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (PhDr.).
Od založenia Antidopingového výboru SR na jeseň 1992 bol jeho generálny sekretár. Po vzniku Antidopingovej agentúry SR v januári 2009 sa stal jej riaditeľom – bol ním až do decembra 2014.
Pôsobil ako slovenský zástupca v monitorovacích a pracovných skupinách pre antidoping Rady Európy, Európskej únie a UNESCO.
Tohto roku založil neziskovú organizáciu Slovenská antidopingová akadémia, ktorej cieľom je poskytovať poradenstvo a popularizovať šport bez podpory zakázaných látok.
Vo voľnom čase sa už desaťročia venuje kreslenému humoru, fotografii a úžitkovej grafike – práce vystavoval doma aj v zahraničí.
AUTOR: Marián ŠIMO
ZDROJ: sport.sk
ZVEREJNENÉ: 16. dec 2015